Horšie ako zle

OK, takže na tomto administračnom systéme mi nakoniec nevyhovuje vôbec nič, takže tento blog uzatváram a vraciam sa k pôvodnej adrese!

http://paranormalromance.wep.sk

Maťa

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 20

Kapitola 21

Chaos neveriacky hľadel na Andrein vzďaľujúci sa chrbát. Odmietla ho. Ona ho vážne odmietla. Aj Ashley ho odmietla. Čo sa to deje s tými Strážkyňami?

Ešte pár rokov dozadu by každá, na ktorú by kývol prstom, poslušne pricupkala, zhodila šaty a ešte by sa cítila poctená, že o ňu ráčil zavadiť pohľadom. A teraz ho v priebehu hodiny odmietli hneď dve!

Vitajte na novom blogu !!!

Ahojte, všetci!

Vitajte na novom paranormalromance! Dúfam, že sa tu budete cítiť rovnako dobre ako na starom a radi sa sem budete vracať.

Pekelník - Prológ

Prológ

Telka, rádio, internet, kadejakí doktori, všetci okolo mňa majú plnú hubu rečí, aké je ťažké byť deckom z neúplnej rodiny. Kecajú o súrodeneckých problémoch, žiarlivosti a nezdravej súťaživosti. Deti sa pokúšajú dokázať rodičom, že sú zrelé a schopné, každý sa postaví na stranu jedného rodiča a toho si idealizuje, blábláblá...

Nič z toho dosť dobre nevystihuje moju rodinu. Najmä čo sa týka dramatickosti.  

Takže keď sa moja mladšia sestra vyrútila s kuchynským nožom v jednej a sekáčikom na mäso v druhej ruke na môjho staršieho brata, oprel som sa na posteli o vankúše a vypol telku – toto bola oveľa lepšia zábava, ako hocijaká reality show.

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 19

Kapitola 19

Andrea s vytreštenými očami hľadela na strop stanu a prudko oddychovala. Bola celá zaliata potom a mala pocit, že dokonca na chvíľočku omdlela. Pootočila hlavu a pozrela sa na Mitcha, spokojne odfukujúceho vedľa nej.

Stráž 6 -Ako v raji: Kapitola 18

Kapitola 18

Ashley stála v hotelovej kúpeľni pred zrkadlom a prečesávala si kefou dlhé, čierne vlasy. Pohľadom zablúdila na jediný biely prameň, pamiatku na svoj prvý boj s Teriánmi.

Aj teraz sa chystala do boja. O pár minút sa mala stretnúť s Rhiannon, ktorá tu v Brazílii vystopovala hniezdo piatich Teriánov a žiadala zo Sídla posily. Babička poslala ju a tetu Simone.

Stráž 6- Ako v raji: Kapitola 17

-Musí to byť? - šomrala Andrea nepokojne a pomykala zápästiami, ktoré jej Mitch práve zväzoval svojím opaskom.

- Musí. - odvetil rozhodne Mitch.

- Vieš, dajako ti nedôverujem, že sa na mňa nevrhneš. Som len muž, možno by som neodolal.

- Ale ja odolať musím.

Venoval jej žiarivý úsmev.

- Presne tak.

Dokončil svoje opaskové veľdielo a obišiel Andreu zo všetkých strán. Sedela na zemi v stane, zápästia mala zviazané za chrbtom a neustále sa ošívala.

- Nepáči sa mi to! - frfľala.

- Keby nás niekto napadol, budem úplne bezmocná.

Mitch pokrčil ramenami.

- Len pokoj. Keď sa premeníš, labky ti z toho opasku pohodlne vykĺznu.

- Ale tým stratím pár sekúnd!

Zdvihol jedno obočie.

- A ty si myslíš, že ťa jaskynný medveď nedokáže na tých pár sekúnd ochrániť?

Prebodla ho pohľadom.

- Nie som zvyknutá spoliehať sa na ochranu. Chránim sa sama.

- Preboha, zlatko. - dohováral jej. - Takto príjemne strávime čas a aspoň sa pocvičíš v odolávaní.

Kyslo pomykala zápästiami.

- A toto mi má pomôcť?

- Nie, to má pomôcť mne. - zaškeril sa na ňu.

Rezignovane vzdychla.

- Tak fajn. Aké sú pravidlá hry?

Pokrčil plecami.

- Jednoduché. Ja sa ťa budem dotýkať, kde a ako budem chcieť. Ty nesmieš dať najavo, že sa ti to páči.

Celkom vážne sa nad tým zamyslela.

- Definuj : nesmieš dať najavo.

Škodoradostne sa zasmial.

- Nijaké vzdychy, žiadne slastné výrazy, žiadne och-bože-Mitch- neprestávaj!

Zaprskala a bol to taký skrz naskrz mačací zvuk, až sa musel zasmiať.

- Toho posledného sa teda nedožiješ.

Zachechtal sa, sebavedomý a arogantný až na hranicu znesiteľnosti. Frustrovane vzdychla.

- Takže ty môžeš robiť hocičo a ja mám len ležať a držať? Na to predsa nepotrebujem putá!

- To je fakt. Ale odhliadnuc od toho, že sa mi tak páčiš... - kyslo sa uškľabila, ale Mitch pokračoval, akoby sa nechumelilo, - ako som povedal, je to preto, aby si ma v slabej chvíli nestrhla pod seba a nevysexovala mi mozog z hlavy.

- OK, pán Cudný Mních. Keby som zišla zo správnej cesty, toto ma má na ňu naspäť priviesť, pochopila som. - zavrčala.

Nespútane sa rozosmial. Cudným mníchom ho teda ešte nikto nenazval! Sklonil sa k nej a zašepkal.

- Neodolal by som ti, mačička. Cudného mnícha pri tebe napadajú naozaj hriešne myšlienky.

Chcela mu čosi odvrknúť, ale v tom okamihu vkĺzol rukou pod jej bundu a tričko a pohladil ju po nahej pokožke pŕs. Prudko do seba vtiahla vzduch a zatvorila oči.

Mitchova teplá, drsná dlaň zmizla a on nasadil výraz učiteľa nespokojného so svojím žiakom a zacmukal.

- Nie,nie, zlatko. Však to nebol výraz rozkoše?

Andrea zaškrípala zubami.

- Dofrasa, nie.

- Takže budeme pokračovať. Pôjdeme na to pomaly. - sľúbil jej zvodne a jej sa už len zo zvuku jeho hlasu stiahol žalúdok.

Opäť jej vkĺzol rukou pod tričko a tentoraz sa obmedzil na to, že ju položil presne tam, kde jej bilo srdce. Andrea cítila teplo jeho dlane, ktoré sa jej šírilo po hrudi a vyvolávalo mravenčenie. Zhlboka sa nadýchla, zovrela pery a vzdorovito na neho pozrela.

- Dobre, veľmi dobre. - pochválil ju Mitch a vzápätí dlaň posunul na jej ľavý prsník a palcom začal nežne krúžiť po bradavke. Okamžite stvrdla a do Andreinho tela vystrelili šípy rozkoše. Pootvorila pery, aby slastne zastonala, ale vzápätí si spomenula a znova ich stisla do úzkej čiarky.

Neustále pokračoval v tom mučivom láskaní, ale keď už mala pocit, že sa neovládne, odrazu prestal.

- Skúsime niečo iné, čo povieš? – spýtal sa, nečakajúc na odpoveď, čo bolo dobré, pretože sa jej nedostávalo dychu.

Rozopol jej bundu, vyhrnul tričko a odhalil jej prsia. Bradavky mala po jeho láskaní tvrdé a vztýčené, ale stále sa mohla vyhovoriť na zimu.

Faktom však bolo, že vonkajšia teplota nijako neovplyvnila oheň, ktorý sa jej rozlieval v žilách.

Mitch sa sklonil a bozkal jej vypracované bruško. Potom sa presunul vyššie a vzápätí zajal jednu bradavku do vlhkého tepla svojich úst.

Andrea napäla všetky svaly, ale statočne sa pokúsila ovládnuť. Nesmie mu dopriať to zadosťučinenie, aby vedel, ako ju rozpálil a pritom sa jej ešte takmer nedotkol.

Jazyk kmitol po bradavke a vyslal tak žeravú túžbu do jej podbruška. Toto nevydrží.

No tak, mysli na niečo iné. Na niečo odporné. Alebo smutné... Mŕtve mačiatka! Mysli na mŕtve mačiatka. Rozkladajúce sa mačiatka.

Jazyk znova obkrúžil bradavku a tentoraz pocítila aj jemné zovretie zubov.

Mačiatka. Mäkké, chlpaté a zlaté. Nie! Mŕtve! Mŕtve mačiatka!!!

Mitch slabo potiahol a zároveň zvýšil tlak na citlivú bradavku. Prstami pritom kreslil krúžky okolo druhej.

Mačiatka. Teplé a mäkké ako Mitchov jazyk. Jazyk, ktorý si práve vykresľoval vlhkú cestičku k jej druhému prsníku, aby to kúzlo zopakoval aj na druhej bradavke. Možno tým teplým jazykom zíde aj nižšie a...

No tak! Mŕtve mačiatka!!!

Nie, toto nezaberá!

Mitch prudko vsal druhú bradavku a Andree sa zatočila hlava. Krv jej v žilách vrela, až sa čudovala, že sa jej nedymí z pokožky. Práve odhalila príčinu samovznietenia. Bola od neho tak tri kmitnutia jazykom.

A práve vtedy prestal. Posial jej drobnými bozkami bruško, kým sa zo všetkých síl pokúšala upokojiť. Keď zdvihol zrak k jej tvári, pokúsila sa nasadiť ľahostajný výraz, ale mala podozrenie, že bol dosť roztrasený a nepresvedčivý.

Našťastie to Mitch nekomentoval.

Chuť jej pokožky spôsobila, že mu erekcia šla roztrhnúť nohavice. Oči mu potemneli surovou túžbou, ale Andrea ju zazrela a vzrušilo ju to viac, než akýkoľvek dotyk.

Pomaly, veľmi pomaly jej rozpol gombík na džínsoch a pretiahol jej ich cez boky. Odhalil biele hladké tangá a Andree sa prehĺbil dych. Vzápätí tangá putovali na džínsami a Mitch zaboril tvár medzi jej stehná.

Pocítila na citlivej pokožke jeho teplý dych a celá sa rozochvela.

No tak, mačiatka...

Vlhký jazyk sa zaboril medzi jej záhyby a prešiel po klitorise. A dosť!

Andrea odhodila všetko sebaovládanie, prehla sa ako luk a so zatvorenými očami vykríkla.

- Och, Bože, Mitch, neprestávaj!!! Ja viem, je to proti pravidlám, ale ja to strašne, strašne potrebujem!!!

Zdvihol hlavu a uprel jej pohľad do očí. Jej neskrývaná vášeň, s akou sa mu bez hanby ponúkala, ho zneistila. Možno sa naozaj snaží o nemožné a Andrea skutočne nemôže ovládnuť svoje zviera. Možno sú rysy sexuálnejšie stvorenia, než medvede, levy a iné veľké šelmy. Možno skutočne trpí.

Andrea sa pokúsila viac roztiahnuť stehná, ale džínsy na kolenách jej v tom bránila. Frustrovane zakvílila a pomykala spútanými zápästiami.

- Mitch, potrebujem to! Naozaj!

A celé Mitchovo sebaovládanie sa zrútilo ako domček z karát. Za tenkou plachtou stanu mohlo pokojne striehnuť celé stádo Teriánov a Andree by okolo hlavy mohla krúžiť armáda duchov, nebolo by ho to zastavilo.

Ona skutočne trpí. Dobre teda. Dá jej, čo potrebuje. Ale pohľad na to, ako sa mocuje s jeho opaskom, mu v očiach zažal diabolské plamienky. Je tu, bezmocná, zviazaná, takmer nahá a nemôže robiť vôbec nič. Nemôže sa brániť jeho dotykom. Priam pred sebou videl tie možnosti. Môže ju vzrušiť až na okraj šialenstva a ona to bude musieť proste znášať. Usmial sa. Po tomto si už tá malá saň nebude chcieť vziať do postele nikoho iného.

- Dobre teda, mačička. Dám ti orgazmus. Ale nie hneď. A bude to po mojom. Už nikdy nebudeš túžiť po nikom inom, to ti garantujem.

Andrea sa opäť pokúsila vyslobodiť sa, no neúspešne.

- Si jeden arogantný, namyslený tupec a ...

Sebavedome sa usmial.

- Dopovieš mi to o hodinu. Alebo skôr o štyri.

Pohľadom zablúdil na jej odhalené telo a Andrea nasucho prehltla. Štyri hodiny? Dobrý bože, ako vydrží štyri hodiny tohto mučenia, keď nedokázala zvládnuť ani desať minút?!

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 16

Kapitola 16

Andreu prebudil chlad. Bola naň citlivejšia ako Mitch, či už preto, že bola žena, a tie sú zimomravejšie, než muži, alebo preto, že Mitch spal ovinutý okolo miniohrievača a uzurpoval si tak všetko teplo pre seba.

Počas noci sa niekoľkokrát pokúšal v spánku sa k nej pritúliť, čo by ju určite zohrialo, ale ona sa zakaždým odpratala na opačnú stranu stanu. Nebola práve túliaci sa typ.

V spánku bola bezbranná a nedokázala Mitchovi dôverovať natoľko, aby sa nechala objímať. Keby hrozilo nejaké náhle nebezpečenstvo, Mitchovo telo by ju zabrzdilo v rýchlej reakcii. A Andrea si nerobila ilúzie – nebola taká silná ako ostatní Strážcovia a jej šelma zďaleka nebudila taký strach. Jej magická schopnosť nebola bojová a tak jedinou jej skutočnou výhodou bola jej rýchlosť. Ktorú by Mitch svojím objatím spoľahlivo zlikvidoval.

Takže teraz bola síce voľná a nič jej nebránilo v pohybe, ale zato sa triasla od zimy. Kto by to bol povedal, že tak neskoro na jar bude ešte na Aljaška taká neuveriteľná kosa?

Nad ránom sa prebudila na zvuk vlastných drkotajúcich zubov a rozhodla sa, že potrebuje pohyb. Premenila sa do svojej zvieracej podoby a rýchlosťou veveričky sa vyškriabala na najbližší strom. Odtiaľ sa porozhliadala po krajine, presvetlenej blížiacim sa svitaním. Preskakovala z konára na konár okolo ich malej základne. Jednak sa pohybom zahriala a ešte aj obhliadla okolie, či sa nablízku neukrýva nejaké nebezpečenstvo.

Jej ranná rozcvička mala ešte jeden efekt.

Mitch vyliezol zo stanu po štyroch, strapatý a s otlačeným lícom, na brade mu rašilo strnisko a on sa ospalými očami obzeral, kým ju neobjavil ukrytú v konároch jedle.

- Divím sa, že na tých stromoch zostali nejaké vetvy. – zašomral.

- Podľa toho praskotu som mal pocit, že si šla rúbať stromy.

Andrea zaprskala a pomstychtivo preskočila zo svojho stanovišťa na konár priamo nad jeho hlavou. Konár bol ešte stále zasnežený a keď sa pod jej váhou prudko ohol, na Mitcha sa zosypalo asi desať kíl bielej masy.

Zamručal a vyhrabal sa zo snehu, kým Andree na papuľke rozkvitol výraz, ktorý aj na zvieracej tvári jednoznačne znamenal škodoradostný úsmev.

- Ty zlomyseľná saň, ty sa chceš hrať?

Mitch sa v zlomku sekundy premenil do podoby jaskynného medveďa obludných rozmerov a celou svojou obrovskou silou sa oprel do stromu, na ktorom sa Andrea vyškierala.

Strom sa prudko rozkýval a Andrea ani nestihla vystrčiť pazúry a poriadne sa zachytiť a s prekvapeným zaprskaním capla rovno Mitchovi k nohám.

Oba zvery sa na seba zahľadeli. Potom Andrea jedovito prskla Mitchovi rovno do tváre a ten jej to odplatil zarevaním. Siahol po nej, ale bola rýchlejšia. Zvrtla sa ako blesk prášila k najbližšiemu stromu.

Mitch sa v duchu usmieval. Každý zo Strážcov mal v sebe zviera a zvieratá sa hrajú rady. Navyše aj Mitch ako človek sa hral rád. Naháňačka s Andreou ho bavila. Pokúsil sa striasť ju aj z ďalšieho stromu, ale tentoraz sa jej podarilo vystrčiť pazúry včas a držala sa na ihličnatej vetve ako prilepená. Dokonca mu zhodila na hlavu niekoľko šušiek.

Andrea sa v duchu chechtala. Zmocnila sa jej nezvyčajná rozjarenosť. Zhodila medveďovi, ktorý prestieral zúrivosť, na hlavu ešte zo tri šušky a napokon mu zoskočila na chrbát.

Plánovala sa odtiaľ odraziť a pristáť na zemi niekoľko metrov od neho, ale prepočítala sa. Medvede mohli vyzerať pomalé a nemotorné, ale keď chceli, vedeli byť rýchle ako blesk. Ako Mitch.

Len čo sa dotkla zadnými labami jeho huňatého chrbta, milý macko sa zvrtol a ona sa zošmykla na zem. Než sa stihla spamätať, pripučil ju jednou labou k zemi.

Naháňačka skončila. Ale užili si veľa zábavy. Andrea si všimla, že ju pritláča veľmi opatrne, aby jej svojou obrovskou váhou neublížil. Prinútila svoju mágiu vsiaknuť do nej a aj Mitch sa zmenil späť do ľudskej podoby.

- A čo teraz? – spýtal sa rozosmiaty.

Teraz, keď bol človekom, vôbec sa nerozpakoval ľahnúť si na ňu celou váhou. Andree sa to páčilo. Rada na sebe cítila jeho svalnatú postavu a mysľou zaletela k ich milovaniu.

- Čo keby sme si to rozdali? – navrhla.

- Aj tak tu nie je veľmi čo robiť. Zatiaľ sa neobjavil nijaký Terián.

Mitchovi sa jej plán pozdával. Až priveľmi. Ale už oveľa menej sa mu páčilo, ako to prezentovala. Akoby bolo milovanie len kratochvíľou. A znova mu to vadilo, hoci donedávna robil to isté.

Odtiahol sa.

- A čo keby si sa pokúsila naučiť sa ovládať? Chceli sme na tom zapracovať, nie?

- Radšej by som zapracovala na niečom inom. – povedala Andrea a prešla mu rukou po hrudi.

Mitch vyskočil až komicky rýchlo.

- Ale choď, tá rysia ruja nemôže byť taká zlá.

- Myslíš? – zavrčala Andrea, naštvaná, že ten idiot jej zasa kazí plány.

- Je to otrasné. Akoby mi horelo celé telo. Možno som iná, než vy ostatní. Možno sú rysy sexuálnejšie stvorenia, než iné zvieratá.

Mitch sa zaťal.

- Nie, to nie sú. A ja sa s tebou nevyspím, kým sa nenaučíš ovládať.

Frustrovane zavrčala.

- Nie si jediný chlap na svete.

- A ty nie si štetka. – povedal pokojne, hoci pri predstave Andrei v náručí niekoho iného, ho prepadla náhla zúrivosť.

Andrea rozhodila rukami a stoicky vzdychla.

- Tak fajn. Nejako tu musíme tráviť čas. Takže nech sa páči, uč ma.

Mitch sa usmial.

Presne vedel, čo chce robiť a rovnako presne vedel, ako to dosiahnuť.

Tento výcvik bude pre Andreu sakramentsky ťažký.

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 15

Kapitola 15

Mitch sa pri love večere premenil do medvedej formy. Blízko tiekla rieka a medveď bol od prírody uspôsobený na lov rýb oveľa lepšie, než človek. Stačilo niekoľko minút trpezlivého státia v ľadovej vode – na Aljaške stále vládla poriadna zima – a niekoľko prudkých úderov obrovskou labou a podarilo sa mu chytiť dve celkom pekné ryby, ktoré nepoznal.

Keď sa s nimi víťazoslávne vrátil do lesa, zistil, že Andrea už stihla rozložiť stan, napchala doň svoj spacák a na miniatúrnom prenosnom ohrievači práve zohrievala vodu na kávu. Plechový hrnček zrejme naplnila snehom. Šikuľka!

Mitch hodil ryby na zem a začal hľadať v batohu nôž, ktorým by ich vypitval a očistil. Keď ho konečne našiel a obrátil sa k úlovku, zistil, že Andrea kľačí pri ňom a práve dokončuje druhú rybu.

Mitch si zahryzol do spodnej pery. Andrea proste nechala svoju mágiu, aby jej na pravej ruky vytvorila ostré pazúry, ktorými rybu otvorila a vyvrhla. Šupiny pritom bleskurýchle strhla ľavou rukou od chvosta až po hlavu.

Mitch sa díval, ako sústredene dovolila mágii zväčšiť pazúry na pravej ruke do obrovských drápov – mal podozrenie, že levích – a jediným prudkým pohybom ich použila na to, aby rybe čisto odsekla hlavu.

Potom sa pazúry stiahli a znova sa objavili ľudské prsty.

- Vieš, že keď použiješ leviu mágiu, nemôže ju použiť nikto z levov? – spýtal sa.

Andreine ruky stuhli nad rybou, no iba na okamih. Vzápätí už ju porcovala rysými pazúrmi.

- Odkiaľ som to mala vedieť? Donedávna som netušila, že nejaké levy existujú.

Mitch pokrútil hlavou a díval sa na sebaisté pohyby, s ktorými hádzala kúsky rýb na maličkú panvicu – vôbec nepostrehol, kedy ju stihla vybaliť zo svojho bezodného ruksaku.

- Si rýchla. – podotkol.

- A praktická. Doteraz ma nenapadlo miesto noža použiť pazúry.

Pokrčila plecami.

- Takže ty si pomalý a nepraktický.

Mitch sa uškrnul. V podstate mala pravdu.

- Ako to, že vieš toľko o prežití v divočine? Myslel som, že ťa vychovávala ľudská matka.

Andrea sa trpko usmiala.

- A tebe to evokuje biely latkový plot, psa a čistý malý domček s veľkým zadným dvorom, čo? Nebuď na omyle, macko. Celý život som bola na úteku.

Mitch, aby bol aspoň nejako nápomocný, zdvihol panvičku, zaniesol ju do stanu a postavil na miniohrievač. Andrea zatiaľ pripravila kávu. Mitcha nenapadlo vziať so sebou nejaký hrnček, takže sa s ním veľkoryso podelila o ten svoj plecháč.

- Rozprávaj mi o svojom živote. – vyzval ju Mitch.

- Prečo? – spýtala sa podozrievavo.

Pretočil očami.

- Môžeme aj mlčať, ak chceš. Snažím sa byť zdvorilý a viesť konverzáciu.

Andrea odvrátila tvár a Mitch mal pocit, že mu nepovie ani ň. Ale prekvapila ho.

- Matka od otca ušla, keď bola tehotná. Uvedom si, že o Strážcoch nič nevedela. Keď som sa narodila, bol to pre ňu poriadny šok. Vlastne je s podivom, že ma neodniesla do útulku.

Po Andreinej tvári preletel nostalgický úsmevček a Mitch zatajil dych. Keď sa usmievala, tvár sa jej rozjasnila a bola taká krásna, až srdce zastalo v hrudi.

- Mama hovorí, že som bola také zlaté mača, že to proste nemohla urobiť.

Znova sa započúvala do hlasu ducha, ktorý k nej hovoril. Predtým to Mitcha znepokojovalo, ale keď videl ten úsmev, keď sa jej prihovárala jej mŕtva matka, pocit znepokojenia zmizol. Tak hovorí s duchmi. No a čo?!

- Dobre, mami. Poviem mu to. – prikývla Andrea a obrátila sa späť k Mitchovi.

- Mama chce, aby som ti porozprávala o našom živote. Vraj aby si ma lepšie pochopil. Ale robím to len preto, že to chce ona, jasné?

Mitch prikývol. Tentoraz bola jej matka jeho spojencom. Rozpačito sa spýtal.

- Je tu teraz s nami?

Andrea prikývla a on neisto povedal.

- Zdravím, pani Romanovová.

Andrea sa zaškľabila a pretlmočila mu matkine slová.

- Vitaj, chlapče. Nenalejeme si jeden na zoznámenie?

Mitch zaprskal.

- Vidieť, že ste rodina.

Andrea vybuchla do smiechu.

- Mama vždy dôverovala mojím dojmom.

Keď sa utíšila, rozhovorila sa.

- Nie, nebol žiaden biely plot a už vôbec nie pes a tie ostatné veci. Keď pochopila, že nie som úplne človek, urobila si taký menší prieskum. O Strážcoch a Teriánoch nevedela vôbec nič. Usadila sa so mnou v takom malom mestečku na západe. Mali sme vtedy susedku, staršiu vdovu menom pani Collinsová. Mala dvadsaťročného syna a ten sa jedného dňa pomiatol. Zbláznil sa z večera do rána. Bolo to strašné, ale pre mamu o to strašnejšie, že na druhý deň po tej nešťastnej udalosti sa v tom malom mestečku objavila sestra môjho otca.

Andrea vzdychla.

- Mama spanikárila, zbalila ma a o pár dní sme zakotvili na opačnej strane krajiny. To bolo prvé z našich veľkých sťahovaní. Mama si všimla, že takmer vždy, keď niekto náhle prišiel o rozum, objavil sa tam ktosi z otcovej rodiny.

- Šli po Teriánoch. – prikývol Mitch a Andrea zachmúrene kývla.

- Áno, teraz tomu rozumiem. Ale pochop moju mamu, ktorá o Teriánoch nič nevedela. Vedela len to, že keď sa niekto zblázni, otcova rodina je vždy nablízku. Usúdila, že to oni majú na svedomí tie straty rozumu a bála sa, aby som niečo podobné nevykonala raz aj ja. Takže keď som mala asi desať rokov, opustili sme náš posledný normálny domov medzi ľuďmi a odišli sme do izolácie v Black Hills. Mama tam kúpila loveckú chatku a tak sme sa tam nasťahovali.

Pokrčila plecami.

- Vieš si to predstaviť. Tá chatka slúžila na občasné prespanie poľovníkov počas loveckej sezóny, nie na stále, celoročné bývanie. Netiekla tam voda, takže sme si ju museli nosiť z potoka a dezinfikovať pridávaním chemikálie z lekárne v najbližšom meste. V zime sme rozpúšťali sneh. Elektrinu sme nemali. Varili sme na ohni v krbe.

Nadýchla sa a opäť sa usmiala.

- Nemali sme skoro nič. Keď sa mame občas podarilo zohnať nejaké peniaze príležitostnou prácou niekde na pumpe, v bare, alebo inde, vždy sa minuli na oblečenie, pretože to jediné sme si nemohli vyrobiť. Aspoň nie také, aby bolo možné ísť v ňom medzi ľudí. Samozrejme, medzi ľudí chodila len ona. Ja som zostávala v chate. Učila ma doma a iných ľudí som vídala len dvakrát do roka, keď ma zaviedla na povinné preskúšanie do ľudskej školy.

Pokrčila plecami.

- Keby nás objavila sociálka, boli by ma zatvorili do domova. Ale takto... V lesoch nebolo veľmi čo robiť, takže som strávila veľa času ako rys. A lovila som. Síce sme občas s mamou nemali múku, či ovsené vločky, boli roky, keď nám v záhradke za chatkou nevyrástla skoro žiadna zelenina a koza prestala dávať mlieko, ale nikdy sme nemali nedostatok mäsa a vajec.

Andrea podala Mitchovi plecháčik, on ho vzal, napil sa horúcej kávy a vrátil jej ho. Aj ona si odpila.

- V chatke sme zostali päť rokov, najdlhšie, čo sme žili na jednom mieste. Potom sa to celé zopakovalo, lebo Teriáni sa opäť dostali príliš blízko. Opäť sme sa sťahovali z miesta na miesto, ale tentoraz už sme vlastne len striedali lovecké chatky. Už sme mali s takým životom skúsenosti a obom nám v podstate vyhovoval. Vyrastala zo mňa síce divoška, ale nehrozilo nebezpečenstvo, že by som niekomu ukradla rozum.

Andrea sa trpko zasmiala a povedala.

- To nič, mami. Nemohla si to vedieť. Bol to pekný život, nemáš čo ľutovať. Iné decká nestrávia s rodičmi ani polovicu toho času, ktorý si so mnou strávila ty. Nebudovala si kariéru a ja som sa nevláčila s gangom, ani po diskotékach. Na tvojej výchove nebolo vôbec nič zlé.

- Ak môžem dodať, vychovali ste úžasnú dcéru, pani Romanovová. – pridal sa Mitch a tentoraz mu Andrea venovala nefalšovaný, úprimný úsmev.

- Tvoje slová ju potešili. – povedala.

- Boli pravdivé.

Andrea sa spokojne usmiala.

- Súhlasí s tebou.

Aj Mitch sa usmial. Potom Andrea pokračovala.

- Nakoniec sme si už ani neprenajímali chatky. Túlali sme sa ako cigánky. Keď sa nám chcelo, vlámali sme sa do prázdnej chatky, zostali pár dní a zasa zmizli. Alebo sme žili pod stanom. Už som bola dospelá a nikoho nebolo nič do toho, v akých podmienkach žijem. Bolo nám s mamou dobre.

Usmiala sa na Mitcha.

- Vedel si, že dokážem dokonca vyrobiť mydlo zo zvieracích kostí?

Potriasol v údive hlavou.

- Mydlo sa robí zo zvieracích kostí?

Andrea pobavene odfrkla a prikývla.

- Poznám divočinu. Naučila som sa využívať všetko, čo mám, aby som prežila. Takže preto sa ti vidím praktická a rýchla. Pretože keby som nebola, bola by som už dávno mŕtva. – ukončila.

Mitch chvíľu mlčal.

- Babička ťa bude zbožňovať. Každý z nás vie prežiť v divočine, ale väčšinou vo zvieracej podobe. Ty... ty to dokážeš aj v ľudskej. To je obrovská výhoda. Máš v sebe netušené talenty, Andrea.

Andrea uhla pohľadom. Nebola zvyknutá na chválu. Aby prekonala rozpaky, stiahla panvičku z miniohrievača a polovicu rybých kúskov naložila na čisté, snehom vydrhnuté, ploché drevo zbavené kôry, ktoré malo slúžiť miesto taniera. Kedy ho stihla pripraviť, dofrasa...? Panvicu podala Mitchovi.

- Okej, dosť kecov. Tu máš. Jedz.

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 14

Kapitola 14

Simba sa predviedol. Andrea nikdy predtým nevidela, ako Strážcovia používajú svoje schopnosti, ak nerátala krátku ukážku, ktorú jej ukázal Mitch. Teraz však videla Strážcu v akcii.

Vzduch okolo Bobbyho náhle zhustol, keď sa cez neho prevalila mágia, ktorá mu pulzovala v žilách. Andree sa zdvihli krátke vlasy na šiji. Mágia sa pomaly presunula okolo Bobbyho tela a sústredila sa mu na dlaniach. Čoskoro bola taká hustá, že sa takmer dala vidieť voľným okom. Ale Andrea nepoužívala oči. Cítila, čo Bobby robí, akýmsi šiestym, či skôr siedmym zmyslom.

V skutočnosti to trvalo sotva sekundu, no Andree sa videlo, že to bolo oveľa dlhšie. Mágia na Bobbyho dlaniach sa začala zahrievať, teplota bleskurýchle stúpala, až dosiahla nemožných hodnôt. A v tej chvíli Bobby prudko vymrštil dlane vpred, akoby hádzal kameňom.

Horúčava mu poslušne vyletela z dlane, preletela tesne pred Andreinou tvárou, príliš rýchlo, aby jej ublížila, no dosť pomaly, aby na okamih zacítila sálajúcu páľavu.

V nasledujúcom okamihu Bobbyho mágia zasiahla zrub, v ktorom sa ukrývali Teriáni.

Andrea na chvíľu mala pocit, že Mitch použil svoju svetelno temnú mágiu, pretože nevidela vôbec nič. Prudký záblesk svetla ju na moment dokonale oslepil. Až keď niekoľkokrát zažmurkala a zahnala iskričky pred očami, zistila, že zrub zmizol v ohnivom inferne.

Svojím spôsobom bola tá katastrofa veľmi pôsobivá a poskytovala neuveriteľné vizuálne efekty.

Najskôr nevidela vôbec nič. Zrub tam v jednej chvíli stál a v druhej sa rozpadal na jemný sivý prášok. Chýbal medzistupeň horenia, ba chýbal aj samotný plameň. Ale keď sa jej zrak vyjasnil, zazrela ho.

Nebol to nijaký výbuch žltooranžovej gule, ako vo filmoch. Plamene boli takmer neviditeľné, len modrastý prísvit, ktorý zvlnil vzduch podobne, ako sa vlní nad rozpálenou asfaltkou. Odrazu zmenil farbu na fialovú a potom na karmínovú a potom bolo po všetkom. Zo zrubu nezostalo nič. Nijaké obhorené trosky, nijaký popol – Andrea ešte nevidela, aby oheň spálil aj samotný popol.

Bobby videl jej úžas a pokrčil plecami. Mitch jej poskytol krátku prednášku.

- Nevidela si plamene jednoducho preto, lebo vo fyzike platí, čím vyššia teplota, tým bezfarebnejší plameň. Najchladnejší plameň je oranžový, potom modrý a potom bezfarebný. Bobbyho oheň sa pohybuje po celej škále farebného spektra. Vypustil plamene najvyššej teploty, takže boli neviditeľné. Ako sa pri styku s okolím ochladzovali, dostávali modrú farbu.

- A čo tá fialová a karmínová na konci? - spýtala sa, ešte stále ohromene.

Bobby doplnil Mitchovu prednášku.

- To tí Teriáni. Farbu ohňa neovplyvňuje len teplota, ale aj látky, ktoré sú spaľované. Podstata mužských Teriánov v hmotnej podobe obsahuje veľa draslíka – to bola tá fialová. Ženské sú zasa plné lítia – karmínová.

Andrea sklapla ústa.

- Veľmi podarené.

Obrátila sa na Mitcha.

- Aj ty vieš toho toľko o svojej schopnosti?

Mitch sa uškrnul.

- Zlatko, na tému svetlo a tma by som ti vedel prednášať celé hodiny. Ty to máš so svojou schopnosťou asi ťažšie – určite nie je bohvieako zdokumentovaná.

Andrea sa kyslo zaškľabila.

- Nie, prednášať celé hodiny by som o nej asi nevedela. Ale nadávať na ňu celé hodiny – to by som zvládla.

- O tom nepochybujem.

Bobby sa netrpezlivo zdvihol zo záveja a striasol zo seba sneh.

- Mohli by sme už vypadnúť? Teda, ak tu nemáte ďalšiu úlohu.

Andrea zaváhala.

- Elizabeth? Si tu?

- Áno, dieťa. – zašelestil vietor okolo Andrei.

- Vrátia sa aj tí ostatní?

- Možno. Mám ti povedať, keď sa budú blížiť?

- Bola by som ti vďačná.

Andrea sa obrátila k Bobbymu.

- Zostaneme. Elizabeth nás bude varovať, keď prídu ďalší. Môžeme ich ešte pár zlikvidovať, kým im docvakne, že hniezdo bolo odhalené.

Bobby mykol ramenami.

- Dobre. Ako chcete. Ja sa vraciam.

- Šťastnú cestu. – poprial mu Mitch.

- A nezabudni si dobiť ten mobil.

Bobby čosi zafrfľal, uškrnul sa na Mitcha a Andrei venoval vážny úsmev.

- Rád som ťa spoznal, Andrea.

- Nápodobne.

- Tak sa uvidíme v Sídle. – rozlúčil sa Bobby a pobral sa do lesa, kde mal zrejme zaparkovaný snežný skúter.

Mitch pozrel na Andreu.

- Mali by sme si tu niekde postaviť dočasné obydlie. Pôjdem nasekať nejaké konáre a...

- Zbalila som stan. – povedala Andrea sucho.

Mitch zdvihol obočie.

- Vážne? Vždy pripravená?

Odvrátila sa. Pripomenul jej veci, na ktoré veľmi nechcela spomínať.

- Vždy. Na všetko.

Mitch zvážnel.

- Andrea, si v poriadku?

Zhlboka sa nadýchla a obrátila sa späť k nemu. Na tvári jej sedela ľahostajná maska.

- Jasné, prečo?

Mitch pokrčil plecami.

- Len som sa pýtal. Treba narúbať drevo na oheň, alebo si nejaké pribalila?

Zaškaredila sa na neho.

- Mám prenosný ohrievač. Aj jedlo, keď už ide o to, ale rada by som, aby zostalo pre prípad núdze. Ak ťa nechytá zimný, alebo opilecký spánok, mohol by si ísť uloviť niečo na večeru. Ja zatiaľ postavím stan.

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 13

Kapitola 13

Levy neznášajú sneh. Bobbymu to nikdy predtým nebolo také jasné, ako práve teraz. Už keď sa rozhodol trvalo žiť v Montane, Skylar a Nico krútili hlavami a mysleli si, že sa scvokol. Jemu to tak nepripadalo. Jeho žena patrila do Montany a tak tam bol doma aj on.

Ale jedna vec je bývať v Montane v teplom drevenom dome s krbom a celkom iná vec je ležať po krk v záveji pod stromami a neustále brániť svojej mágii, aby nepodpálila zem pod ním. Iste, bolo by mu teplejšie, ale oheň by zároveň rozpustil okolitý sneh na studenú mokrú brečku a v tej sa leží ešte horšie, než v samotnom snehu. Okrem toho by oheň mohol prilákať Teriánov, ktorí sa pravdepodobne pekne hriali vnútri v zrube, ktorý už niekoľko dní nespúšťal z očí.

Zaťal zuby a trošku sa pomrvil, aby sa zahrial aspoň pohybom. Kedy už, dofrasa, príde striedačka?! Strýko Neil predsa sľúbil, že niekoho pošlú. Bobbymu sa dni strávené v záveji zlievali do jedného. Kedy bola vlastne porada? Včera? Predvčerom? Kedy ho už niekto zbaví tohto trápenia? Chcel ísť domov, zohriať sa pri kozube, vypiť si Alesiin kvitnúci čaj a zovrieť ju do náručia.

Odrazu k nemu vietor privial známy pach. Konečne!!! Mitch. Babička vybrala dobre. Na Aljaške medveď zapadne lepšie, než lev. A vo zvieracej podobe tu vôbec nebude nápadný. Bude sa môcť premeniť a teplý kožuch plus pol tony hmoty predsa len dokážu udržať telesné teplo lepšie, než hrubá vetrovka. Bobby sa totiž do svojej zvieracej formy premeniť neodvážil.

Ostrým sluchom zachytil tiché kroky v snehu a v nasledujúcom okamihu sa Mitch hodil vedľa neho do záveja.

- Nabi si telefón, človeče! – zašepkal ticho.

- GPS nás doviedla asi kilometer od teba, potom to chcíplo. Našli sme ťa len podľa čuchu.

- My? – Bobby sa poobzeral.

- My. Mám nečakanú posilu. Červenovlasú saň s takým ostrým jazykom, že by ním mohla krájať Teriánov napoly. Ale zasa je dobrá v posteli.

Bobby nechápavo zdvihol obočie a vzápätí vyvrátil hlavu, pretože vysoko v konároch jedle zaprskal rys. Divné, doteraz si ho vôbec nevšimol. To zviera bolo tiché ako duch.

Mitch pokrčil ramenami a šeptom zavolal na rysa.

- No čo, je to pravda! Si saň a si dobrá v posteli!

Bobby začínal uvažovať, či Mitch nemá horúčku, či sa nezbláznil, alebo nezačal mať zoofilné chúťky, keď sa rys spustil po kmeni stromu dolu a z najnižších konárov skočil priamo k nim. V polovici skoku sa okolo neho zavlnil vzduch a Bobby ohromene zízal, ako vedľa nich dopadla ženská postava s červenými vlasmi.

- Ja viem, že som dobrá. A tiež viem, že si poriadne prasa, keď to takto okato pretriasaš. – zavrčala ticho žena a očami obhliadala okolie. Ešte stále jastrila naokolo zrubu, keď natiahla ruku k Bobbymu.

- Som Andrea.

Bobby ohromene zízal na natiahnutú, krehučko vyzerajúcu ruku, potom ju opatrne uchopil a stisol. Ona také zábrany nemala a Bobby sa nedvojak musel zaškľabiť, keď mu zaprašťali kosti v prstoch.

- Dlhý príbeh. Doma ti ho všetci s radosťou vyrozprávajú. Andrea je Strážkyňa ako my. Len o nej doteraz nikto nevedel. – vysvetľoval Mitch.

Andrea ho štuchla lakťom.

- Nemusíš za mňa rozprávať, mám jazyk. Dokonca taký ostrý, že by som ním mohla krájať medvede.

Mitch sa uškrnul.

- Prečo tých hnusákov rovno nepodpáliš? – spýtala sa Andrea Bobbyho, ktorý sa stále ešte nespamätal z prekvapenia.

- Podľa toho, čo mi povedali, ovládaš oheň.

Bobby prikývol a uvedomil si, že sa trochu zdvihol zo záveja. Teraz sa znova pritajil k zemi.

- Stretávajú sa tu. Doteraz som videl šestnástich rôznych Teriánov, ale nikdy tu neboli všetci. Vždy sa tu schádzajú po troch, štyroch. Chcem počkať, kým ich tu nebude čo najviac a zlikvidovať ich potom.

- Dobrý plán. – prikývla Andrea.

- Akú schopnosť máš ty?- spýtal sa Bobby zvedavo.

- Hovorím s duchmi.

Bobby sa ďalej so svojimi otázkami nedostal, pretože dolu komínom zrubu sa spustili štyri chuchvalce čierneho dymu.

- Teraz sú tam šiesti. – zašepkal.

Mitch zdvihol obočie.

-Pošleme ich nazad Rovnováhe?

Bobby prikývol.

- Lepšia príležitosť už asi nebude. Trčím tu už osem dní a doteraz ich tam toľko naraz nebolo.

Andrea zdvihla ruku.

- Moment. Na ceste sú ďalší štyria. Do pol hodiny sú tu. Myslíš, že vydržíš ešte pol hodiny, Bobby?

Zaprskal.

- Vydržím. Ale nemyslím si, že prídu. Odkiaľ to...

- Elizabeth. – zavrčala Andrea.

- Babičkina vzdialená príbuzná, Matriarcha, ktorá zomrela už pred rokmi. Bola to Andreina stará matka.

Bobby s počuteľným klapnutím zatvoril ústa.

- A ona ti to povedala?

Andrea kývla.

- Áno. A Betty, mohla by si vypadnúť? Rešpektuj trochu moje súkromie a zdravý rozum!

Bobby pozrel na Mitcha a ten pokrčil plecami.

- Občas je to veľmi užitočná vlastnosť. Mal si vidieť, ako Elizabeth vytrela s babičkou podlahu. Zvykol by som si na to.

Andrea znova zavrčala.

- Nezvykol. Keby ťa duchovia prenasledovali ešte aj na záchode, pochopil by si, že je to dosť o hubu.

Bobby sa naširoko usmial.

- Je milá. Páči sa mi. – povedal Mitchovi a vzápätí sa otočil k Andree.

- Keď to tu skončíme, mohla by si k nám zájsť na obed. Mojej žene sa budeš páčiť.

Andrea ho prebodla ostrým pohľadom, ale keď postrehla úprimnosť v jeho očiach, jej tvár zmäkla.

- Dobre. – zašomrala.

- Prídem.

V tej chvíli do komína vnikli ďalší štyria Teriáni a Andrea si pošúchala skrehnuté prsty.

- OK, Simba. Predveď sa.

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 12

Kapitola 12

Andrea na neho bez hanby vyskočila a obtierala sa pohlavím o jeho vzrušený úd. Mitchovi sa zahmlievalo pred očami, schmatol ju za boky a pokúsil sa ju primäť k pohybu.

Bez váhania sa toho zhostila, nasmerovala špičku jeho penisu tam, kde ju chcela mať a pomaly na neho dosadla.

Oči sa jej rozšírili, keď ju naplnil tak, až mala pocit, že ju roztrhne. Zovrela ho všetkými svalmi, ktoré dokázala ovládať a Mitch pridusene zastonal.

- Ježiši, Andrea, prosím...

Venovala mu široký, zadýchaný úsmev.

- Nemusíš prosiť, macko. Bude mi potešením.

A konečne sa na ňom rozhýbala. Od prvej sekundy bolo Mitchovi jasné, že Andrea bude v posteli skvelá – divoká a nespútaná. Ale to, že mu sexom doslova vysaje mozog z hlavy, to nečakal. Jej dokonalé telo sa nad ním vlnilo v pravidelnom, prapôvodnom rytme a masírovala tak jeho penis tým najneuveriteľnejším spôsobom.

Dolu tresli dvere a vzápätí sa ozval zvonka pleskot krídel. Obaja si to všimli, ale nič ich nemohlo odvrátiť od pulzujúcej rozkoše, ktorá ich oboch zahaľovala ako plášť. Nedokázali sa sústrediť na nič iné, než na stúpajúci príliv slasti.

Mitch sa prudko posadil a znova sa začal venovať jej prsiam. Andrea ho chytila za plecia a zavrátila hlavu v rozkoši, ktorú jej spôsobovali pohyby jeho teplého, vlhkého jazyka na bradavkách.

Vyvrcholenie na seba nedalo dlho čakať. Cez oboch sa vlna orgazmu preliala ako príliv. Andrea si zahryzla do pery, až sa jej spustila krv a Mitch zareval pravým, medvedím revom. Až keď posledné sťahy orgazmu odozneli, uvedomil si, že ho pekelne štípe chrbát – Andreine pazúriky mu tam museli zanechať poriadne stopy.

- Ty nie si rys, ale divá mačka. – zašomral a stiahol ju k sebe na hruď.

Prskla a vymotala sa z prikrývok. Nahá prešla po miestnosti a zdvíhala zo zeme svoje šaty.

- Ja veľmi nie som na nečinné vyvaľovanie, macko. – vysvetlila mu cez plece.

- Okrem toho nám beží čas. O chvíľu bude babička búchať na dvere.

Mitch vzdychol. On teda na nečinné vyvaľovanie bol, zvlášť po sexe. Rád by sa chvíľu len tak túlil k žene, s ktorou sa práve pomiloval, rád by sa hral s tými jej červenými vlasmi, rád by ju hladil po pleciach a chrbte. Ale Andrea už mala na sebe džínsy a práve si navliekala tričko na holé telo.

Ten pohľad ho opäť postavil do pozoru a jeho divej mačke to neušlo.

Zavrtela hlavou.

- Ale no tak! Najprv ťa nemôžem dostať do postele a teraz ťa nemôžem dostať z nej! Hej! Máme robotu! Ak sa z tých prikrývok nevykotúľaš sám, pokojne zavolám babičku, aby ťa podľa dobrého zvyku vyšmarila oblokom.

Mitch sa kyslo zaškľabil a neochotne sa zdvihol z postele.

- Bože, ženská, si tak sladká a prívetivá, človek sa s tebou cíti ako v raji.

Andrea sa uškrnula a hodila po ňom jeho džínsy.

* * *

Ashley zbehla dolu schodmi pri prvom náznaku, že sa v Mitchovej izbe odohráva sex. Všetci mali dokonalý sluch a za tie roky sa naučila veľmi presne rozoznávať, akými zvukmi sa milovanie začína. A nech bola na tie zvuky v Sídle hocijako zvyknutá, predsa len jej pripadalo trochu perverzné počúvať pri tom vlastného brata.

Adreinne taký problém nemala. Lietadlo jej odlietalo z Kalispellu až na druhý deň popoludní, rovnako ako Nicovi, takže tí dvaja si sadli do kuchyne, hrali človeče nehnevaj sa a pokúšali sa nevnímať zvuky zhora – obaja v tom mali dlhú prax.

Ale Ashley nemala hrošiu kožu svojej sestry. Vybehla von dvermi, práve keď udalosti hore začali naberať na spáde. Zatvorila za sebou dvere a nechala mágiu vo svojej krvi, aby sa rozliala okolo nej a pretvorila ju do jej vtáčej podoby.

O niekoľko sekúnd roztiahla takmer tri metre široké krídla a zaplieskala nimi vo vzduchu. Bol to ostrý zvuk, rezal ako práskanie biča, ale nádherné perute ju zdvihli do vzduchu a to bolo to, čo chcela.

Chvíľu mávala krídlami a skúšala rozličné sklony perutí, kým nechytila ten správny vzdušný prúd. Potom ich naširoko roztiahla, pootočila ich a naklopila doprava tak, aby ju stúpanie teplého vzduchu vynášalo v špirále stále vyššie, až takmer k slnku.

Ashleyin svet sa čoskoro premenil na modrú oblohu – bola všade. Nad ňou, okolo nej, dokonca aj pod ňou. Bola už tak ďaleko od zeme, že aj tá sa zmenila na modrastý opar, len tu a tam prekrývaný oblakmi. Ashley sa nachádzala v hlbokej modri, vo svete absolútneho ticha, slnečných lúčov, vzduchu a slobody.

Spustila sa trochu nižšie a ponorila sa do oblakov. Nechcela loviť, chcela sa len preletieť a uniknúť pochmúrnym myšlienkam.

- Vtáčatko.

Hlas v jej hlave bol prenikavo jasný, akoby jej Chaos prehovoril priamo do ucha. Strhla sa a mávla krídlami, prudko zmenila smer.

- Ashley.

- Choď preč. – zamrmlala v hlave, vedela, že ju počuje.

- Ešte si taká napaprčená pre tie Vianoce? – zdalo sa, že Chaosa jej vytrvalé rozhorčenie prekvapuje.

- Choď preč. – zopakovala.

- Ash, nebuď hlúpa. Veď je to dokonca kresťanský sviatok a ja nie som kresťanským bohom. Navečerať sa predsa môžeme hocikedy. A poslal som ti vianočný darček.

V marci. Ashley sa v duchu uškrnula.

- Nájdeš ho v smetiaku pred mojím mexickým domom. Ktorý sa, mimochodom, chystám predať.

Chaosove slová zneli šokovane.

- Predať?

Ashley si v duchu vzdychla a ustato povedala.

- Chcela som sa vzdať svojej pozície v klane, Chaos. Pre teba. Pre nás dvoch. Ale ono to vôbec nemalo význam, však? Som ti ukradnutá. Ten dom som kúpila a vybavila preto, aby sme sa mali kde stretávať, a aby som bola pripravená na život, až ma babička vykopne z klanu. Tieto dve záležitosti teraz odpadajú. Nechcem sa už s tebou stretávať. A babička ma nevykopne. Pretože keď príde s tým, že by som sa mala vydať a darovať jej pravnúčatá, hodím sa do bieleho, nakráčam k oltáru a potom pekne šup šup do postele, zatvoriť oči, zaťať zuby a odbaviť si to, čo je treba. Darujem ti novú generáciu Strážcov, Chaos. Nie si šťastný? – Ashley sa tvrdo zasmiala.

- A teraz, milenec.... vypadni z mojej hlavy!

Pritiahla krídla k telu a strmhlav sa vrhla do hĺbok pod sebou.

Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 11

Kapitola 11

Andrea bola rýchla ako blesk. A vyrastala v presvedčení, že medvede sú pomalé, ťarbavé a nemotorné. Ale medzi okamihom, keď Mitch vyslovil tie slová a chvíľou, kedy ležala na chrbte bezmocne vtlačená do prikrývok s celou jeho váhou na sebe, uplynul taký krátky čas, až o tom začala pochybovať.

Mitch na nej stuhol a znehybnel rovnako, ako ona. Dala si pár sekúnd na premýšľanie. Cítila jeho mužné telo na svojom a dobre chápala, čo by jej mohlo ponúknuť, ale zatiaľ sa ovládala viac menej bez problémov.

Otvorila teda ústa a nadýchla sa, aby mu oznámila, že žena sa nenalaďuje na sex tak, že na ňu niekto skočí a chcela tiež pripojiť štipľavú poznámku o skákajúcom medveďovi – tu vyskočí z okna, tam skočí na ňu...

Ale vôbec sa k tomu nedostala, pretože sa stali dve veci naraz. Prvá, že pri nádychu sa jej prsia dráždivo obtreli o jeho hruď a ona zalapala po dychu, keď ju okamžite prepadla taká silná túžba, až skoro zastonala. Druhá, že Mitch využil jej pootvorené ústa a bezodkladne sa na ne prisal perami.

V tom momente okolo Andrei zmizol celý svet, zostala len obrovská túžba kdesi vnútri v nej.

Zastonala, ale pretože nezvykla byť pasívna, jediným prudkým pohybom sa vymrštila a prevalila sa cez Mitcha, čím sa dostal do pozície, v ktorej sa predtým nachádzala ona.

S dravou vášňou mu vracala bozky a rukami zablúdila pod jeho tričko.

Pohladila končekmi prstov dokonale hladkú pokožku, napínajúcu sa cez oceľové svaly a skĺzla rukou nižšie po jeho bruchu s vypracovanými tehličkami.

Mitch by najradšej zatvoril oči, zaklonil hlavu a nechal túto úžasnú, krásnu a vášnivú ženu, nech si s ním robí, čo chce. Ale nemohol. Nie, kým sa Andrea nedokázala ovládať. Toto nechcela ona, chcel to rys v nej. Chcelo to celú silu jeho vôle, ale napokon sa donútil prestať ju bozkávať.

Kým na ňom stihla roztrhať džínsy, Mitch ju pevne chytil za plecia a odtiahol ju od seba.

- Andrea, nie.

Akoby ani nič nepovedal. Andrea sa vytrhla z jeho pevného zovretia a jeho džínsy boli v momente na franforce, ktoré sa pomaly znášali k zemi.

- Andrea...

Prevrátila očami.

- Kriste, sklapni, macko! Rečniť môžeš potom.

Prisala sa mu ústami na krk a jej ruky nezaháľali, kĺzali po jeho svalnatom tele a láskali miestečká, o ktorých ani nevedel, že sú také citlivé.

Zatvoril oči a pokúšal sa ovládnuť. Jej ruka sa preplazila dolu bruchom a dotkla sa jeho vztýčeného penisu. Zaťal zuby.

- Andrea, dosť!

Schmatol ju za plecia a prudko ju od seba odtrhol.

-Mala si sa ovládať! – napomenul ju zadýchane.

Ovesila kútiky úst, stále však mala v očiach vášeň.

- Zastrelím sa, keď som nadržaná? – odvrkla.

Mitch potriasol hlavou, aby si ju vyčistil.

- Neverím. Neverím, čo to tu stváram. Keby mi hocikedy inokedy nejaká pekná, nadržaná ženská skočila do postele, s chuťou by som to využil. – zašomral.

- Ja ťa očividne nevzrušujem. – precedila cez zuby.

Vzdychol.

- Postrehla si vôbec, čo si to držala v ruke? Aký dôkaz ešte chceš? A prečo vôbec potrebuješ, aby som ti hladkal ego?

Andrea na neho zaprskala.

- Nemôžem jasne rozmýšľať, keď chcem sex.

- Máš sa učiť, ako to ovládnuť. – napomenul ju.

Pozrela na neho a červené vlasy jej spadli do tváre. Mitch zovrel ruky do pästí, aby ovládol túžbu načiahnuť sa a odhrnúť tie ohnivé pramene z jej líc.

- Nemôžeme sa učiť...potom? – spýtala sa s nádejou, zelené oči naširoko roztvorené.

Hľadel na ňu a jeho svedomie v ňom zápasilo s túžbou. Vycítila jeho váhanie, ako predátor vycíti najmenšiu slabosť koristi.

Zdvihla sa na kolená a po posteli sa k nemu priblížila. Zdvihla k nemu oči a zašepkala.

- Prosím.

Mitch zahrešil a pretiahol si tričko cez hlavu. Vzápätí strhol oblečenie aj z nej. Všetky jeho dobré predsavzatia sa zrútili.

- Tak dobre, provokatérka. Rozdáme si to a učiť sa budeme potom.

Andrea šťastne zapriadla, keď sklonil hlavu a ústami sa zmocnil jej bradavky.

Vošla mu rukami do vlasov.

Ozvalo sa tresnutie do dverí a naštvaný babičkin hlas.

- Povedala som, že máte vypadnúť! Čo tam toľko robíš, Mitchell?! A kde je Andrea?!

Mitch stuhol, ale Andrea úplne bez hanby zakričala cez zatvorené dvere.

- Sme v posteli, Megan! Dajte nám ešte hodinku a vypadneme!

Na druhej strane dverí sa rozhostilo šokované ticho. Mitch potichu zaúpel a ukryl si tvár v dlaniach.

Ďalší zvuk, ktorý počuli spoza dverí, boli tiché babičkine kroky, ktoré sa rýchlo vzďaľovali. Pravidelnú ozvenu krokov narušilo len dupnutie a Mitch by prisahal, že babička si v tej chvíli podskočila. A keďže aj on aj Andrea mali dokonalý sluch, neušlo im, že sa ozvalo šúchanie kože o kožu, akoby si babička už na schodisku pomädlila ruky a Andrea by dokonca prisahala, že si veselo zaševelila čosi ako „pravnúčatá“.

Pokrčila plecami a obrátila svoju pozornosť späť k Mitchovi, ktorý na ňu zízal ako na zjavenie.

- Si neuveriteľná. – vydýchol.

Spokojne sa uškrnula.

- Tak môžeme pokračovať.

A Mitch sa nenechal dva krát ponúkať.