Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 13

Kapitola 13

Levy neznášajú sneh. Bobbymu to nikdy predtým nebolo také jasné, ako práve teraz. Už keď sa rozhodol trvalo žiť v Montane, Skylar a Nico krútili hlavami a mysleli si, že sa scvokol. Jemu to tak nepripadalo. Jeho žena patrila do Montany a tak tam bol doma aj on.

Ale jedna vec je bývať v Montane v teplom drevenom dome s krbom a celkom iná vec je ležať po krk v záveji pod stromami a neustále brániť svojej mágii, aby nepodpálila zem pod ním. Iste, bolo by mu teplejšie, ale oheň by zároveň rozpustil okolitý sneh na studenú mokrú brečku a v tej sa leží ešte horšie, než v samotnom snehu. Okrem toho by oheň mohol prilákať Teriánov, ktorí sa pravdepodobne pekne hriali vnútri v zrube, ktorý už niekoľko dní nespúšťal z očí.

Zaťal zuby a trošku sa pomrvil, aby sa zahrial aspoň pohybom. Kedy už, dofrasa, príde striedačka?! Strýko Neil predsa sľúbil, že niekoho pošlú. Bobbymu sa dni strávené v záveji zlievali do jedného. Kedy bola vlastne porada? Včera? Predvčerom? Kedy ho už niekto zbaví tohto trápenia? Chcel ísť domov, zohriať sa pri kozube, vypiť si Alesiin kvitnúci čaj a zovrieť ju do náručia.

Odrazu k nemu vietor privial známy pach. Konečne!!! Mitch. Babička vybrala dobre. Na Aljaške medveď zapadne lepšie, než lev. A vo zvieracej podobe tu vôbec nebude nápadný. Bude sa môcť premeniť a teplý kožuch plus pol tony hmoty predsa len dokážu udržať telesné teplo lepšie, než hrubá vetrovka. Bobby sa totiž do svojej zvieracej formy premeniť neodvážil.

Ostrým sluchom zachytil tiché kroky v snehu a v nasledujúcom okamihu sa Mitch hodil vedľa neho do záveja.

- Nabi si telefón, človeče! – zašepkal ticho.

- GPS nás doviedla asi kilometer od teba, potom to chcíplo. Našli sme ťa len podľa čuchu.

- My? – Bobby sa poobzeral.

- My. Mám nečakanú posilu. Červenovlasú saň s takým ostrým jazykom, že by ním mohla krájať Teriánov napoly. Ale zasa je dobrá v posteli.

Bobby nechápavo zdvihol obočie a vzápätí vyvrátil hlavu, pretože vysoko v konároch jedle zaprskal rys. Divné, doteraz si ho vôbec nevšimol. To zviera bolo tiché ako duch.

Mitch pokrčil ramenami a šeptom zavolal na rysa.

- No čo, je to pravda! Si saň a si dobrá v posteli!

Bobby začínal uvažovať, či Mitch nemá horúčku, či sa nezbláznil, alebo nezačal mať zoofilné chúťky, keď sa rys spustil po kmeni stromu dolu a z najnižších konárov skočil priamo k nim. V polovici skoku sa okolo neho zavlnil vzduch a Bobby ohromene zízal, ako vedľa nich dopadla ženská postava s červenými vlasmi.

- Ja viem, že som dobrá. A tiež viem, že si poriadne prasa, keď to takto okato pretriasaš. – zavrčala ticho žena a očami obhliadala okolie. Ešte stále jastrila naokolo zrubu, keď natiahla ruku k Bobbymu.

- Som Andrea.

Bobby ohromene zízal na natiahnutú, krehučko vyzerajúcu ruku, potom ju opatrne uchopil a stisol. Ona také zábrany nemala a Bobby sa nedvojak musel zaškľabiť, keď mu zaprašťali kosti v prstoch.

- Dlhý príbeh. Doma ti ho všetci s radosťou vyrozprávajú. Andrea je Strážkyňa ako my. Len o nej doteraz nikto nevedel. – vysvetľoval Mitch.

Andrea ho štuchla lakťom.

- Nemusíš za mňa rozprávať, mám jazyk. Dokonca taký ostrý, že by som ním mohla krájať medvede.

Mitch sa uškrnul.

- Prečo tých hnusákov rovno nepodpáliš? – spýtala sa Andrea Bobbyho, ktorý sa stále ešte nespamätal z prekvapenia.

- Podľa toho, čo mi povedali, ovládaš oheň.

Bobby prikývol a uvedomil si, že sa trochu zdvihol zo záveja. Teraz sa znova pritajil k zemi.

- Stretávajú sa tu. Doteraz som videl šestnástich rôznych Teriánov, ale nikdy tu neboli všetci. Vždy sa tu schádzajú po troch, štyroch. Chcem počkať, kým ich tu nebude čo najviac a zlikvidovať ich potom.

- Dobrý plán. – prikývla Andrea.

- Akú schopnosť máš ty?- spýtal sa Bobby zvedavo.

- Hovorím s duchmi.

Bobby sa ďalej so svojimi otázkami nedostal, pretože dolu komínom zrubu sa spustili štyri chuchvalce čierneho dymu.

- Teraz sú tam šiesti. – zašepkal.

Mitch zdvihol obočie.

-Pošleme ich nazad Rovnováhe?

Bobby prikývol.

- Lepšia príležitosť už asi nebude. Trčím tu už osem dní a doteraz ich tam toľko naraz nebolo.

Andrea zdvihla ruku.

- Moment. Na ceste sú ďalší štyria. Do pol hodiny sú tu. Myslíš, že vydržíš ešte pol hodiny, Bobby?

Zaprskal.

- Vydržím. Ale nemyslím si, že prídu. Odkiaľ to...

- Elizabeth. – zavrčala Andrea.

- Babičkina vzdialená príbuzná, Matriarcha, ktorá zomrela už pred rokmi. Bola to Andreina stará matka.

Bobby s počuteľným klapnutím zatvoril ústa.

- A ona ti to povedala?

Andrea kývla.

- Áno. A Betty, mohla by si vypadnúť? Rešpektuj trochu moje súkromie a zdravý rozum!

Bobby pozrel na Mitcha a ten pokrčil plecami.

- Občas je to veľmi užitočná vlastnosť. Mal si vidieť, ako Elizabeth vytrela s babičkou podlahu. Zvykol by som si na to.

Andrea znova zavrčala.

- Nezvykol. Keby ťa duchovia prenasledovali ešte aj na záchode, pochopil by si, že je to dosť o hubu.

Bobby sa naširoko usmial.

- Je milá. Páči sa mi. – povedal Mitchovi a vzápätí sa otočil k Andree.

- Keď to tu skončíme, mohla by si k nám zájsť na obed. Mojej žene sa budeš páčiť.

Andrea ho prebodla ostrým pohľadom, ale keď postrehla úprimnosť v jeho očiach, jej tvár zmäkla.

- Dobre. – zašomrala.

- Prídem.

V tej chvíli do komína vnikli ďalší štyria Teriáni a Andrea si pošúchala skrehnuté prsty.

- OK, Simba. Predveď sa.