Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 11

Kapitola 11

Andrea bola rýchla ako blesk. A vyrastala v presvedčení, že medvede sú pomalé, ťarbavé a nemotorné. Ale medzi okamihom, keď Mitch vyslovil tie slová a chvíľou, kedy ležala na chrbte bezmocne vtlačená do prikrývok s celou jeho váhou na sebe, uplynul taký krátky čas, až o tom začala pochybovať.

Mitch na nej stuhol a znehybnel rovnako, ako ona. Dala si pár sekúnd na premýšľanie. Cítila jeho mužné telo na svojom a dobre chápala, čo by jej mohlo ponúknuť, ale zatiaľ sa ovládala viac menej bez problémov.

Otvorila teda ústa a nadýchla sa, aby mu oznámila, že žena sa nenalaďuje na sex tak, že na ňu niekto skočí a chcela tiež pripojiť štipľavú poznámku o skákajúcom medveďovi – tu vyskočí z okna, tam skočí na ňu...

Ale vôbec sa k tomu nedostala, pretože sa stali dve veci naraz. Prvá, že pri nádychu sa jej prsia dráždivo obtreli o jeho hruď a ona zalapala po dychu, keď ju okamžite prepadla taká silná túžba, až skoro zastonala. Druhá, že Mitch využil jej pootvorené ústa a bezodkladne sa na ne prisal perami.

V tom momente okolo Andrei zmizol celý svet, zostala len obrovská túžba kdesi vnútri v nej.

Zastonala, ale pretože nezvykla byť pasívna, jediným prudkým pohybom sa vymrštila a prevalila sa cez Mitcha, čím sa dostal do pozície, v ktorej sa predtým nachádzala ona.

S dravou vášňou mu vracala bozky a rukami zablúdila pod jeho tričko.

Pohladila končekmi prstov dokonale hladkú pokožku, napínajúcu sa cez oceľové svaly a skĺzla rukou nižšie po jeho bruchu s vypracovanými tehličkami.

Mitch by najradšej zatvoril oči, zaklonil hlavu a nechal túto úžasnú, krásnu a vášnivú ženu, nech si s ním robí, čo chce. Ale nemohol. Nie, kým sa Andrea nedokázala ovládať. Toto nechcela ona, chcel to rys v nej. Chcelo to celú silu jeho vôle, ale napokon sa donútil prestať ju bozkávať.

Kým na ňom stihla roztrhať džínsy, Mitch ju pevne chytil za plecia a odtiahol ju od seba.

- Andrea, nie.

Akoby ani nič nepovedal. Andrea sa vytrhla z jeho pevného zovretia a jeho džínsy boli v momente na franforce, ktoré sa pomaly znášali k zemi.

- Andrea...

Prevrátila očami.

- Kriste, sklapni, macko! Rečniť môžeš potom.

Prisala sa mu ústami na krk a jej ruky nezaháľali, kĺzali po jeho svalnatom tele a láskali miestečká, o ktorých ani nevedel, že sú také citlivé.

Zatvoril oči a pokúšal sa ovládnuť. Jej ruka sa preplazila dolu bruchom a dotkla sa jeho vztýčeného penisu. Zaťal zuby.

- Andrea, dosť!

Schmatol ju za plecia a prudko ju od seba odtrhol.

-Mala si sa ovládať! – napomenul ju zadýchane.

Ovesila kútiky úst, stále však mala v očiach vášeň.

- Zastrelím sa, keď som nadržaná? – odvrkla.

Mitch potriasol hlavou, aby si ju vyčistil.

- Neverím. Neverím, čo to tu stváram. Keby mi hocikedy inokedy nejaká pekná, nadržaná ženská skočila do postele, s chuťou by som to využil. – zašomral.

- Ja ťa očividne nevzrušujem. – precedila cez zuby.

Vzdychol.

- Postrehla si vôbec, čo si to držala v ruke? Aký dôkaz ešte chceš? A prečo vôbec potrebuješ, aby som ti hladkal ego?

Andrea na neho zaprskala.

- Nemôžem jasne rozmýšľať, keď chcem sex.

- Máš sa učiť, ako to ovládnuť. – napomenul ju.

Pozrela na neho a červené vlasy jej spadli do tváre. Mitch zovrel ruky do pästí, aby ovládol túžbu načiahnuť sa a odhrnúť tie ohnivé pramene z jej líc.

- Nemôžeme sa učiť...potom? – spýtala sa s nádejou, zelené oči naširoko roztvorené.

Hľadel na ňu a jeho svedomie v ňom zápasilo s túžbou. Vycítila jeho váhanie, ako predátor vycíti najmenšiu slabosť koristi.

Zdvihla sa na kolená a po posteli sa k nemu priblížila. Zdvihla k nemu oči a zašepkala.

- Prosím.

Mitch zahrešil a pretiahol si tričko cez hlavu. Vzápätí strhol oblečenie aj z nej. Všetky jeho dobré predsavzatia sa zrútili.

- Tak dobre, provokatérka. Rozdáme si to a učiť sa budeme potom.

Andrea šťastne zapriadla, keď sklonil hlavu a ústami sa zmocnil jej bradavky.

Vošla mu rukami do vlasov.

Ozvalo sa tresnutie do dverí a naštvaný babičkin hlas.

- Povedala som, že máte vypadnúť! Čo tam toľko robíš, Mitchell?! A kde je Andrea?!

Mitch stuhol, ale Andrea úplne bez hanby zakričala cez zatvorené dvere.

- Sme v posteli, Megan! Dajte nám ešte hodinku a vypadneme!

Na druhej strane dverí sa rozhostilo šokované ticho. Mitch potichu zaúpel a ukryl si tvár v dlaniach.

Ďalší zvuk, ktorý počuli spoza dverí, boli tiché babičkine kroky, ktoré sa rýchlo vzďaľovali. Pravidelnú ozvenu krokov narušilo len dupnutie a Mitch by prisahal, že babička si v tej chvíli podskočila. A keďže aj on aj Andrea mali dokonalý sluch, neušlo im, že sa ozvalo šúchanie kože o kožu, akoby si babička už na schodisku pomädlila ruky a Andrea by dokonca prisahala, že si veselo zaševelila čosi ako „pravnúčatá“.

Pokrčila plecami a obrátila svoju pozornosť späť k Mitchovi, ktorý na ňu zízal ako na zjavenie.

- Si neuveriteľná. – vydýchol.

Spokojne sa uškrnula.

- Tak môžeme pokračovať.

A Mitch sa nenechal dva krát ponúkať.