Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 14

Kapitola 14

Simba sa predviedol. Andrea nikdy predtým nevidela, ako Strážcovia používajú svoje schopnosti, ak nerátala krátku ukážku, ktorú jej ukázal Mitch. Teraz však videla Strážcu v akcii.

Vzduch okolo Bobbyho náhle zhustol, keď sa cez neho prevalila mágia, ktorá mu pulzovala v žilách. Andree sa zdvihli krátke vlasy na šiji. Mágia sa pomaly presunula okolo Bobbyho tela a sústredila sa mu na dlaniach. Čoskoro bola taká hustá, že sa takmer dala vidieť voľným okom. Ale Andrea nepoužívala oči. Cítila, čo Bobby robí, akýmsi šiestym, či skôr siedmym zmyslom.

V skutočnosti to trvalo sotva sekundu, no Andree sa videlo, že to bolo oveľa dlhšie. Mágia na Bobbyho dlaniach sa začala zahrievať, teplota bleskurýchle stúpala, až dosiahla nemožných hodnôt. A v tej chvíli Bobby prudko vymrštil dlane vpred, akoby hádzal kameňom.

Horúčava mu poslušne vyletela z dlane, preletela tesne pred Andreinou tvárou, príliš rýchlo, aby jej ublížila, no dosť pomaly, aby na okamih zacítila sálajúcu páľavu.

V nasledujúcom okamihu Bobbyho mágia zasiahla zrub, v ktorom sa ukrývali Teriáni.

Andrea na chvíľu mala pocit, že Mitch použil svoju svetelno temnú mágiu, pretože nevidela vôbec nič. Prudký záblesk svetla ju na moment dokonale oslepil. Až keď niekoľkokrát zažmurkala a zahnala iskričky pred očami, zistila, že zrub zmizol v ohnivom inferne.

Svojím spôsobom bola tá katastrofa veľmi pôsobivá a poskytovala neuveriteľné vizuálne efekty.

Najskôr nevidela vôbec nič. Zrub tam v jednej chvíli stál a v druhej sa rozpadal na jemný sivý prášok. Chýbal medzistupeň horenia, ba chýbal aj samotný plameň. Ale keď sa jej zrak vyjasnil, zazrela ho.

Nebol to nijaký výbuch žltooranžovej gule, ako vo filmoch. Plamene boli takmer neviditeľné, len modrastý prísvit, ktorý zvlnil vzduch podobne, ako sa vlní nad rozpálenou asfaltkou. Odrazu zmenil farbu na fialovú a potom na karmínovú a potom bolo po všetkom. Zo zrubu nezostalo nič. Nijaké obhorené trosky, nijaký popol – Andrea ešte nevidela, aby oheň spálil aj samotný popol.

Bobby videl jej úžas a pokrčil plecami. Mitch jej poskytol krátku prednášku.

- Nevidela si plamene jednoducho preto, lebo vo fyzike platí, čím vyššia teplota, tým bezfarebnejší plameň. Najchladnejší plameň je oranžový, potom modrý a potom bezfarebný. Bobbyho oheň sa pohybuje po celej škále farebného spektra. Vypustil plamene najvyššej teploty, takže boli neviditeľné. Ako sa pri styku s okolím ochladzovali, dostávali modrú farbu.

- A čo tá fialová a karmínová na konci? - spýtala sa, ešte stále ohromene.

Bobby doplnil Mitchovu prednášku.

- To tí Teriáni. Farbu ohňa neovplyvňuje len teplota, ale aj látky, ktoré sú spaľované. Podstata mužských Teriánov v hmotnej podobe obsahuje veľa draslíka – to bola tá fialová. Ženské sú zasa plné lítia – karmínová.

Andrea sklapla ústa.

- Veľmi podarené.

Obrátila sa na Mitcha.

- Aj ty vieš toho toľko o svojej schopnosti?

Mitch sa uškrnul.

- Zlatko, na tému svetlo a tma by som ti vedel prednášať celé hodiny. Ty to máš so svojou schopnosťou asi ťažšie – určite nie je bohvieako zdokumentovaná.

Andrea sa kyslo zaškľabila.

- Nie, prednášať celé hodiny by som o nej asi nevedela. Ale nadávať na ňu celé hodiny – to by som zvládla.

- O tom nepochybujem.

Bobby sa netrpezlivo zdvihol zo záveja a striasol zo seba sneh.

- Mohli by sme už vypadnúť? Teda, ak tu nemáte ďalšiu úlohu.

Andrea zaváhala.

- Elizabeth? Si tu?

- Áno, dieťa. – zašelestil vietor okolo Andrei.

- Vrátia sa aj tí ostatní?

- Možno. Mám ti povedať, keď sa budú blížiť?

- Bola by som ti vďačná.

Andrea sa obrátila k Bobbymu.

- Zostaneme. Elizabeth nás bude varovať, keď prídu ďalší. Môžeme ich ešte pár zlikvidovať, kým im docvakne, že hniezdo bolo odhalené.

Bobby mykol ramenami.

- Dobre. Ako chcete. Ja sa vraciam.

- Šťastnú cestu. – poprial mu Mitch.

- A nezabudni si dobiť ten mobil.

Bobby čosi zafrfľal, uškrnul sa na Mitcha a Andrei venoval vážny úsmev.

- Rád som ťa spoznal, Andrea.

- Nápodobne.

- Tak sa uvidíme v Sídle. – rozlúčil sa Bobby a pobral sa do lesa, kde mal zrejme zaparkovaný snežný skúter.

Mitch pozrel na Andreu.

- Mali by sme si tu niekde postaviť dočasné obydlie. Pôjdem nasekať nejaké konáre a...

- Zbalila som stan. – povedala Andrea sucho.

Mitch zdvihol obočie.

- Vážne? Vždy pripravená?

Odvrátila sa. Pripomenul jej veci, na ktoré veľmi nechcela spomínať.

- Vždy. Na všetko.

Mitch zvážnel.

- Andrea, si v poriadku?

Zhlboka sa nadýchla a obrátila sa späť k nemu. Na tvári jej sedela ľahostajná maska.

- Jasné, prečo?

Mitch pokrčil plecami.

- Len som sa pýtal. Treba narúbať drevo na oheň, alebo si nejaké pribalila?

Zaškaredila sa na neho.

- Mám prenosný ohrievač. Aj jedlo, keď už ide o to, ale rada by som, aby zostalo pre prípad núdze. Ak ťa nechytá zimný, alebo opilecký spánok, mohol by si ísť uloviť niečo na večeru. Ja zatiaľ postavím stan.