Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 16

Kapitola 16

Andreu prebudil chlad. Bola naň citlivejšia ako Mitch, či už preto, že bola žena, a tie sú zimomravejšie, než muži, alebo preto, že Mitch spal ovinutý okolo miniohrievača a uzurpoval si tak všetko teplo pre seba.

Počas noci sa niekoľkokrát pokúšal v spánku sa k nej pritúliť, čo by ju určite zohrialo, ale ona sa zakaždým odpratala na opačnú stranu stanu. Nebola práve túliaci sa typ.

V spánku bola bezbranná a nedokázala Mitchovi dôverovať natoľko, aby sa nechala objímať. Keby hrozilo nejaké náhle nebezpečenstvo, Mitchovo telo by ju zabrzdilo v rýchlej reakcii. A Andrea si nerobila ilúzie – nebola taká silná ako ostatní Strážcovia a jej šelma zďaleka nebudila taký strach. Jej magická schopnosť nebola bojová a tak jedinou jej skutočnou výhodou bola jej rýchlosť. Ktorú by Mitch svojím objatím spoľahlivo zlikvidoval.

Takže teraz bola síce voľná a nič jej nebránilo v pohybe, ale zato sa triasla od zimy. Kto by to bol povedal, že tak neskoro na jar bude ešte na Aljaška taká neuveriteľná kosa?

Nad ránom sa prebudila na zvuk vlastných drkotajúcich zubov a rozhodla sa, že potrebuje pohyb. Premenila sa do svojej zvieracej podoby a rýchlosťou veveričky sa vyškriabala na najbližší strom. Odtiaľ sa porozhliadala po krajine, presvetlenej blížiacim sa svitaním. Preskakovala z konára na konár okolo ich malej základne. Jednak sa pohybom zahriala a ešte aj obhliadla okolie, či sa nablízku neukrýva nejaké nebezpečenstvo.

Jej ranná rozcvička mala ešte jeden efekt.

Mitch vyliezol zo stanu po štyroch, strapatý a s otlačeným lícom, na brade mu rašilo strnisko a on sa ospalými očami obzeral, kým ju neobjavil ukrytú v konároch jedle.

- Divím sa, že na tých stromoch zostali nejaké vetvy. – zašomral.

- Podľa toho praskotu som mal pocit, že si šla rúbať stromy.

Andrea zaprskala a pomstychtivo preskočila zo svojho stanovišťa na konár priamo nad jeho hlavou. Konár bol ešte stále zasnežený a keď sa pod jej váhou prudko ohol, na Mitcha sa zosypalo asi desať kíl bielej masy.

Zamručal a vyhrabal sa zo snehu, kým Andree na papuľke rozkvitol výraz, ktorý aj na zvieracej tvári jednoznačne znamenal škodoradostný úsmev.

- Ty zlomyseľná saň, ty sa chceš hrať?

Mitch sa v zlomku sekundy premenil do podoby jaskynného medveďa obludných rozmerov a celou svojou obrovskou silou sa oprel do stromu, na ktorom sa Andrea vyškierala.

Strom sa prudko rozkýval a Andrea ani nestihla vystrčiť pazúry a poriadne sa zachytiť a s prekvapeným zaprskaním capla rovno Mitchovi k nohám.

Oba zvery sa na seba zahľadeli. Potom Andrea jedovito prskla Mitchovi rovno do tváre a ten jej to odplatil zarevaním. Siahol po nej, ale bola rýchlejšia. Zvrtla sa ako blesk prášila k najbližšiemu stromu.

Mitch sa v duchu usmieval. Každý zo Strážcov mal v sebe zviera a zvieratá sa hrajú rady. Navyše aj Mitch ako človek sa hral rád. Naháňačka s Andreou ho bavila. Pokúsil sa striasť ju aj z ďalšieho stromu, ale tentoraz sa jej podarilo vystrčiť pazúry včas a držala sa na ihličnatej vetve ako prilepená. Dokonca mu zhodila na hlavu niekoľko šušiek.

Andrea sa v duchu chechtala. Zmocnila sa jej nezvyčajná rozjarenosť. Zhodila medveďovi, ktorý prestieral zúrivosť, na hlavu ešte zo tri šušky a napokon mu zoskočila na chrbát.

Plánovala sa odtiaľ odraziť a pristáť na zemi niekoľko metrov od neho, ale prepočítala sa. Medvede mohli vyzerať pomalé a nemotorné, ale keď chceli, vedeli byť rýchle ako blesk. Ako Mitch.

Len čo sa dotkla zadnými labami jeho huňatého chrbta, milý macko sa zvrtol a ona sa zošmykla na zem. Než sa stihla spamätať, pripučil ju jednou labou k zemi.

Naháňačka skončila. Ale užili si veľa zábavy. Andrea si všimla, že ju pritláča veľmi opatrne, aby jej svojou obrovskou váhou neublížil. Prinútila svoju mágiu vsiaknuť do nej a aj Mitch sa zmenil späť do ľudskej podoby.

- A čo teraz? – spýtal sa rozosmiaty.

Teraz, keď bol človekom, vôbec sa nerozpakoval ľahnúť si na ňu celou váhou. Andree sa to páčilo. Rada na sebe cítila jeho svalnatú postavu a mysľou zaletela k ich milovaniu.

- Čo keby sme si to rozdali? – navrhla.

- Aj tak tu nie je veľmi čo robiť. Zatiaľ sa neobjavil nijaký Terián.

Mitchovi sa jej plán pozdával. Až priveľmi. Ale už oveľa menej sa mu páčilo, ako to prezentovala. Akoby bolo milovanie len kratochvíľou. A znova mu to vadilo, hoci donedávna robil to isté.

Odtiahol sa.

- A čo keby si sa pokúsila naučiť sa ovládať? Chceli sme na tom zapracovať, nie?

- Radšej by som zapracovala na niečom inom. – povedala Andrea a prešla mu rukou po hrudi.

Mitch vyskočil až komicky rýchlo.

- Ale choď, tá rysia ruja nemôže byť taká zlá.

- Myslíš? – zavrčala Andrea, naštvaná, že ten idiot jej zasa kazí plány.

- Je to otrasné. Akoby mi horelo celé telo. Možno som iná, než vy ostatní. Možno sú rysy sexuálnejšie stvorenia, než iné zvieratá.

Mitch sa zaťal.

- Nie, to nie sú. A ja sa s tebou nevyspím, kým sa nenaučíš ovládať.

Frustrovane zavrčala.

- Nie si jediný chlap na svete.

- A ty nie si štetka. – povedal pokojne, hoci pri predstave Andrei v náručí niekoho iného, ho prepadla náhla zúrivosť.

Andrea rozhodila rukami a stoicky vzdychla.

- Tak fajn. Nejako tu musíme tráviť čas. Takže nech sa páči, uč ma.

Mitch sa usmial.

Presne vedel, čo chce robiť a rovnako presne vedel, ako to dosiahnuť.

Tento výcvik bude pre Andreu sakramentsky ťažký.