Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 10

Kapitola 10

Mitch s povzdychom pustil Andreu do izby ako prvú a potom vošiel a zatvoril za sebou dvere. S miernym záujmom sa rozhliadla okolo. Z toho, čo videla v ostatných miestnostiach, nadobudla dojem, že v Sídle sú iba dve izby, v ktorých niekto nielen prespáva, ale aj žije.

Prvou bola izba ako pre princeznú, celá biela, s baldachýnom a drobnosťami, ako strieborná kefa na vlasy na toaletnom stolíku, alebo drobné milé sošky zo skla, ktoré znázorňovali orla. Najskôr si kvôli tomu orlovi myslela, že je to izba Ashley, ale na kefe uviazlo niekoľko svetlohnedých vlasov – a Ashley bola čiernovláska s jedným bielym prameňom nad čelom.

Druhou izbou bola táto. Mitch v nej očividne býval. Po dlážke sa povaľovali jeho šaty, na stole bolo plno papierov, skrine a šuplíky boli pootvorené a odhaľovali ďalší chaotický neporiadok vo vnútri.

Zmietla z postele akési džínsy a tri tričká a posadila sa. Potom so zdvihnutým obočím pozrela na Mitcha.

Zostal stáť hneď za dverami a pozoroval ju, ako sa rozhliada. Pobavilo ho, že automaticky skontrolovala možné vchody a východy – jej pohľad zaletel najskôr k obloku, potom k dverám do kúpeľne a napokon zasa k nemu.

Potom sa však posadila na posteľ a Mitchovo pobavenie sa stratilo v záplave fantazijných myšlienok, ktoré vyvolala krásna žena. Krásna žena v jeho posteli.

A odrazu vôbec nemal chuť na rozhovor. Nie že by ju predtým mal. Ale ako tam tak sedela, červené vlasy jej lemovali tvár a prsia sa jej pod tričkom pravidelne zdvíhali, zelené oči sa na neho upierali s otázkou v pohľade, zrazu nevyzerala ako predátor. Vyzerala ako darček, ktorý by si najradšej rozbalil. V nohaviciach pocítil známy tlak. Hltal ju očami a uvažoval, ako asi tie jej pery chutia, aký výraz by mala v tých zelených očiach, keby ju vyzliekol, hodil na posteľ a tvrdo sa jej zmocnil. Ako asi vyzerá jej štíhle, ale správne zaoblené telo bez tých obmedzujúcich šiat?

Radšej sa pozrel inam, aby si nevšimla túžbu, ktorá sa mu rozhorela v očiach.

- Tak? – prerušila ticho Andrea.

Mitch si odkašľal a prinútil sa začať s prednáškou.

- Všetci sme ľudia, ktorí sa občas menia na zvieratá. Iste, každý z nás má nejaké povahové črty svojho zvieraťa, ktoré sa nedajú potlačiť. Mačky sa rady obtierajú a aj v ľudskej podobe zvyknú priasť, vlci milujú dotyky a oblizovanie, orly neodnaučíš lietať, medvede sú závislé na sladkom a k smrti rady spia. Si síce prvý rys, s ktorým som sa kedy stretol, ale v zásade si mačka. Určite sa rada obtieraš o ľudí, ktorých máš rada.

Andrea prikývla. Občas tým gestom vydesila mamu, ale chápala, o čom Mitch hovorí.

- Ale keďže sme ľudia, - pokračoval zvláštne napätým hlasom, - musíme svoje zvieracie pudy ovládať. V našej rodine sa to cvičí od malička. Nie je to ľahké, ale v záujme zachovania tajomstva sme sa to všetci naučili. Všetci okrem teba.

- V záujme zachovania tajomstva? – nadvihla obočie.

Mitch sa uškrnul.

- Levie samce v prírode môžu kopulovať aj päťdesiatkrát denne. Vieš si predstaviť, že by chudák Nico... no dobre, to je zlý príklad.- opravil sa rýchlo. Nico bol svojou sexualitou povestný.

- Že by trebárs Bobby, ktorý je tiež levom, niečo takého predvádzal bez toho, aby si to ľudia okolo všimli? Totiž, než sa oženil? Neznamená to, že by necítil túžbu po sexe, len sa to naučil ovládať a robil to len tak často, aby vyzeral ako nadržaný človek, nie ako nadržaný lev.

Andrea vytreštila oči.

- Chceš povedať, že vaše zviera vás neovláda tak, ako mňa?

Pokrčil plecami.

- To nie je celkom presné. My sme sa naučili, ako ovládať svoju zvieraciu stránku. Teba vychovala ľudská matka, ktorá nemala poňatia o tom, ako sa postaviť k dieťaťu Strážcu. Nemal ťa to kto naučiť.

Andrea sa zamyslela. Sama vedela, že keď príde páriace obdobie rysov, neovládateľne túži po sexe. A keďže sa cítila ako rys, nevidela nič zlé na tom, že týmto túžbam podľahla. Ale podľa Mitcha nebola rys. Bola človek. A u človeka takéto správanie a promiskuita neboli spoločensky, ani morálne prijateľné. A odrazu sa začala cítiť...špinavá.

Predstavila si, aké by bolo žiť ako človek, namiesto toho, aby žila ako rys. Nemusela by spávať s neznámymi chlapmi, pretože by sa naučila ovládať. Jej rozhodnutie prišlo rýchlo a tvrdo, ako každé rozhodnutie v jej živote.

- Fajn. Tak ma to nauč ty.

Mitch vytreštil oči.

- Mala by ťa to učiť nejaká žena. Ja asi nie som ten pravý.

Andrea rýchlo pokrútila hlavou.

- Ale houby nie si. Potrebujem sa naučiť odolať pokušeniu, o to tu ide, však?

Obozretne prikývol.

- Keď ma bude učiť žena, nijaké pokušenie cítiť nebudem. Nie som na ženy. Na druhej strane, u žiadneho chlapa by som si nemohla byť istá, že nezneužije situáciu. Ale teba nepriťahujem. Odmietol si sa so mnou vyspať. Takže od teba nič také nehrozí.

Mitch vytreštil oči a vzápätí na ňu pozrel takým vyhladovaným pohľadom, až jej slová odumreli na perách.

- To sa teda sakramentsky mýliš, maličká. Práve teraz uvažujem nad tým, že z teba strhám šaty a pretiahnem ťa tak, že nebudeš môcť chodiť.

Andrea nasucho prehltla. Odrazu sa cítila malá, malá ako zrnko piesku a rovnako bezmocná. Keby sa rozhodol urobiť to, o čom hovorí... túžba jej naplnila celé telo. Ale jej tvrdohlavosť zvíťazila.

- Vidíš? Ak po mne túžiš, vieš sa ovládať. Dofrasa, radšej si vypadol z okna, než mal sex so mnou. A ak ti alkohol ešte nerozožral mozog, – Mitch zaškrípal zubami, - tak musíš vidieť, že ty na mňa pôsobíš veľmi príťažlivo.

Narovnala sa, vypla hruď.

- No tak, macko, nehanbi sa. Poď sem a dotkni sa ma. Vyvolaj u mňa vzrušenie a mojou úlohou bude odolať.

S každým jej slovom sa Mitchovi zahmlievalo jasné myslenie. Zbadal, že k nej vykročil, až keď už bol skoro pri nej. V nohaviciach sa mu vzpínala jeho mužská pýcha a zavrčal.

- V poriadku. Ale nezabúdaj, ty si to chcela.

S tými slovami sa na ňu vrhol.