Stráž 6 - Ako v raji: Kapitola 8

Kapitola 8

- Myslíš, že sa vráti? – šepol Nico Mitchovi, keď spoločne sedeli v jedálni. Obaja sedeli na opačnom konci dlhého stola, než babička – boli konieckoncov muži. Ashley sedela uprostred a Adreinne ešte o dve stoličky bližšie k Megan, ktorá trónila za vrchstolom. Presný zasadací poriadok mal svoj dôvod.

Muži v klane vedenom Matriarchou zastupovali najnižšie miesta a preto sedeli najďalej od vedenia – obrazne i doslova. Ženy sedeli podľa veku – od najmladšej po najstaršiu, ktorá raz zaujme babičkino miesto. Skylar, babičkina nástupkyňa, síce nebola prítomná, rovnako ako zvyšok rodiny, ale zasadací poriadok sa aj tak striktne dodržiaval.

Mitch pokrčil ramenami.

- Netuším. Nepoznám ju natoľko, aby som to mohol povedať s istotou. Možno ako prišla, tak odišla.

- To je hlúposť! Pravdaže sa vráti! – zasyčala Megan, ktorá zdvihla pohľad od taniera pred sebou a prebodla ním svojich vnukov.

- Je Strážkyňa, patrí k nám. Pravdaže sa vráti.

Všetci sa obrátili zasa k jedlu. V tej chvíli sa pred domom ozval zúfalý výkrik, čosi zabuchotalo na drevených schodoch a keď sa vchodové dvere rozleteli dokorán, všetci už stáli v predsieni a v rukách držali pripravené zbrane.

Megan sklonila brokovnicu ako prvá.

Andrea vošla dnu, akoby jej sídlo patrilo a so sebou vliekla zmietajúceho sa Neila. Ruku mu vykrútila za chrbát a posotila ho smerom k babičke.

- Tento sa motal naokolo. Je to človek. Mám ho zabiť, alebo ho chcete vypočuť, Megan?

Mitch sa uškrnul na Nica a ten mu vrátil prekvapený pohľad.

- Bol by som ti vďačný, keby si môjho otca nechala ešte chvíľu nažive. Občas je celkom užitočný. – povedal vážne, ale v očiach mu iskril smiech.

Andrea sa na neho zamračila, ale Neila nepustila. Namiesto toho očami vyhľadala Megan a spýtavo zdvihla obočie.

- Pýtala som sa Megan. Teba nepoznám a aj keby to bol tvoj otec, to ešte neznamená, že je tu vítaný. Neviem ani, či si tu vítaný ty.

Megan by Andree najradšej zatlieskala.

- Kiež by boli všetky moje vnúčatá také obozretné! – vyhlásila káravým tónom smerom k svojej rodine. Potom prikývla.

- Môžeš ho pustiť, Andrea. Je to Neil, manžel mojej najstaršej dcéry Sofie a otec tuná Nica. Je tu vítaný. Vlastne je očakávaný.

Zazrela na zaťa.

- A mešká.

Andrea si odfrkla a pustila Neilovi ruku.

- Vďaka. – v snahe zozbierať zvyšky svojej dôstojnosti si Neil ponaprával kabát a otočil sa k Megan.

- Lietadlo meškalo. A keď som prichádzal, lapila ma pred dverami táto...osoba. Kto to je?

- Volá sa Andrea a je Strážkyňa. Nemanželské dieťa, o ktorom nikto nevedel.

Neil vytreštil oči.

- Čie dieťa?

Megan mávla rukou.

- Vzdialená rodina, veľmi vzdialená. Všetci vymreli skôr, než si sa oženil so Sofiou. Priprav si počítač a príď za nami do jedálne.

Neil prikývol a zmizol v útrobách domu. Andrea vyčkávala. Megan k nej pristúpila a chytila ju za ruku.

- Andrea, toto sú moje vnúčatá. Nico je lev. Adreinne leopard. Ashley orol.

Jeden po druhom všetci prikývli. Andrea si obzerala novú rodinu. Potom veľmi mierne každému prikývla. Pozrela priamo na Adreinne a premerala si ju. Jej ľadovochladná tvár sa jej pozdávala. Andrea už z princípu neverila nikomu, kto dáva najavo všetky svoje pocity. Ukazuje tak slabosť a dáva druhému do ruky zbraň. Otvorene jej preto povedala.

- Ty sa mi páčiš.

Drei zdvihla obočie.

- Sex mať s tebou nebudem.

Po Andreinej tvári prebehol pobavený úsmev.

- Tak to musíš byť rodina tuto s mackom.

Nico vyprskol do smiechu a Drei sa zasmiali iba oči.

- Je to môj brat.

Andrea obrátila pohľad na Ashley. Všimla si biely prameň v inak dokonale čiernych vlasoch, ale nijako to nekomentovala. Svrbel ju jazyk, aby sa vyjadrila aspoň k výrazu totálneho smútku v jej očiach, ale ovládla sa.

- Orol? Naozaj?

Ashley vylúdila neveselý úsmev.

- Ja viem. V rodine šeliem to pôsobí veľmi nevinne.

- Ani by som nepovedala. – namietla Andrea.

- Už som s orlom mala tú česť. Keď som bola v podobe rysa, skúsila som mu vylúpiť hniezdo. Podobnú chybu už nezopakujem.

Ashley sa uškrnula. Vták, či nie, orly dokázali byť pekelne nebezpečné. Vysoko v horách sa mohli dokonca vyrovnať aj takým predátorom, ako boli na rovinách mačkovité šelmy.

Andrein pohľad skĺzol na Nica. Pekný. Dokonca sexi. Nie takým nenápadným spôsobom, ako macko. Sexualita z neho doslova sálala. Ale...

- Hm. Keďže očividne aj ty patríš do rodiny, asi nemá zmysel pýtať sa ťa na sex.

Mitch prevrátil očami, vykročil dopredu, schmatol Andreu za ruku a ťahal ju do jedálne, nasledovaný ďalším výbuchom Nicovho smiechu.

- Je šťastne ženatý a má troch synov. To naozaj myslíš iba na sex?

Andrea vôbec neprejavila výčitky svedomia.

- Som rys a je jar. Máme páriace obdobie. Možno medvede sú na jar komótne a majú problém po zime sa prebrať, ale ja na rozdiel od teba celú zimu nechrápem. Potrebujem sex.

A vtedy Mitch pochopil. Andrea nebola vychovávaná v rodine Strážcov. Nemala nablízku nikoho z jej druhu. Nepodstúpila výcvik, pri ktorom sa Strážcovia učili už od mala ovládať pudy svojej šelmy. Jej matka nemohla vedieť, ako vychovávať dieťa Strážcov. Hoci Andrea bola rys a teda najmenší zo všetkých dravcov v rodine, v istom zmysle bola viac šelmou, než ktokoľvek z nich.

Odkašľal si.

- O tomto by si sa mala porozprávať radšej s mojimi sestrami.

- O čom?

- O tom, ako zvládnuť pudy svojej šelmy.

Andrea prekvapene roztvorila oči.

- Prečo by som ich mala zvládať? Som rys.

- Si hlavne človek. Na rysa sa iba tu a tam premieňaš. – vysvetlil jej.

Zamračila sa. Robilo jej problém dívať sa na seba ako na človeka. Nech tuto macko hovoril hocičo, ona vyrástla v presvedčení, že je rysodlak. Viac rys, než človek. Cítila rysa hlboko pod ľudskou pokožkou, prúdil jej v krvi, bol jej pevnou súčasťou. Keď bola v podobe rysa, svoju ľudskú časť takto prenikavo nikdy necítila.

- Daj si poradiť, Andrea. – ozval sa jej pri uchu matkin hlas.

- Preto som chcela, aby si sem prišla. Aby ti niekto ukázal, ako byť tým, čím si. – tentoraz znel jej hlas smutne.

- Bolo odo mňa sebecké držať ťa od nich tak dlho, ale si moja dcéra a chcela som ťa mať pri sebe. Prosím, dievčatko, nechaj si to vysvetliť.

Andrea vzdychla.

- Tak dobre, mami. Kvôli tebe.

Mitch sa strhol, keď si uvedomil, že tie slová nepatrili jemu. Už zasa tu bol s nimi nejaký duch, pravdepodobne duch Andreinej matky.

Nenechala ho dlho o tom premýšľať.

- OK. Všetko mi povieš. Nie tvoje sestry. Ty.

Zavrčal a rozhodil rukami.

- O babských záležitostiach by si sa mala baviť s babami.

- Aspoň sa budeš cítiť rovnako trápne ako ja. – odsekla.

Hlboko zamručal, ale rezignovane prikývol.

- Dobre. Po večeri. Teraz sa pôjdeme najesť, strýko Neil s babičkou nám rozdelia misie a potom prídem za tebou do tvojej izby a vysvetlím ti, čo budem môcť.